Deň v nemocnici

26. srpna 2007 v 16:27 |  FAN FICTION
Deň v nemocnici
Gibbs začal pomaly prichádzať k sebe, bolelo ho snáď úplne všetko, každučký orgán. Postupne si vybavoval čo sa stalo. Bol to len ďalší prípad, dvaja námorníci obchodujúcí s drogami. Mali dokonalý plán, možno to bolo až príliš ľahké, každopádne nikto neočakával darček v podobe poriadného výbuchu. Gibbs bol bombe najbližšie, prežil, ale musel si to vybojovať, nechcel ani domyslieť, čo by sa stalo, keby na jeho mieste bola Ziva. Zastonal.
"Dobré ráno," ozval sa veselý pozdrav.
Gibbs otvoril najprv jedno oko a až si zvykol na svetlo, otvoril aj druhé. Otočil se po zvuku a pri malom stole, ktorý bol umiestnený pred veľkým oknom uvidel Tonyho. Tony držal v rukách noviny a akonáhle videl, že si ho Gibbs všimol, sa jeho oči zase začaly kĺzať po riadkoch. Gibbs si ho prehliadal. Tony mal na čele niekoľko stehov a nohu položenú na vedľajšej stoličke. Neďaleko stály barly.
"Čo tu robíš? Spýtal sa Gibbs.
Tony odložil noviny na stôl a trochu sa pootočil.
"Tak za prvé viem, že vždy oceníš moju prítomnosť a tiež som starší agent, nemôžem za seba všade posielať zelenáčov, ale to mu nehovor, no a tiež mi Abby nariadila, nech si sem idem na osem hodín posedieť, lebo mi nakope zadok. A to by som naozaj nerád, pretože sa vsadím, že by si na to vzala tie topánky na tej obrovskej platforme. Takže sa so mnou budeš musieť zmieriť," povedal Tony jedným dychom a znovu vzal do rúk noviny.
"Tony?"
"Čo?" spýtal sa Tony, ale jeho oči zostali na novinách.
Gibbs otvoril ústa a chcel ho najskôr niečím uzemniť, ale na myseľ mu prišla ďalšia myšlienka.
"Čo ostatní?"
"McGee má otras mozgu a vykĺbené rameno a Ziva má zlomené dve rebrá a je dosť potlčená. Mali šťastie."
"A čo ty?"
"Ako ti pripadám?" spýtal sa Tony.
"A čo ja?"
"Ty si to schytal najviac, pár dní v kóme, vnútorné krvácanie, zlomený členok a narazené zápestie."
"Aha, tak to je ta bolesť napravo." povedal Gibbs a pomaly si zdravou rukou dával dolu nemocničnú košeľu, aby sa pozrel aká jazva mu pribudla do zbierky.
"To nebolo na mňa?" Zareagoval Tony na to, čo Gibbs práve povedal.
"Tony, nech hovorím, čo hovorím, ty si dobrý agent, keby si nebol, nie si v mojom týme." Tony druhýkrát zdvyhol zrak od novín.
"To myslíš vážne? No, pretože by to tiež mohlo byť zpôsobené tímy sedaívamy, čo ti dávajú." Tony sa usmieval.
"Vážne si myslíš, že neoceňujem to, čo robíš?" spýtal sa Gibbs.
"Nie je ťažké si to myslieť."
"Premýšľal si niekedy, kôli tomu o odchode?"
"Vždy." Priznal sa Tony. Gibbs nadvyhol obočie.
"No a čo ťa tu teda vždycky donútilo zostať?"
"Abby." Odpovedal Tony s úsmevom a Gibbsova tvár priam vyzývala k tomu, aby to vysvetlil.
"Jedného takého dňa, keď všetko bolo zle a ja som mal pocit, že to za to ani nestojí, se objavila v mojich dverách. Priniesla pivo a film. Pili sme, pozerali sa na film a len tak sa rozprávali. Hovorili sme o všetkom, jej milostnom živote, mojom milostnom živote, niekedy aj o tom zelenáčovom," Tony sa musel pri tej vzpomienke zasmiať. "Keď film skončil a pivo bolo vypité, Abby sa postavila, pozrela sa mi do očí a spýtala sa, či sa zajtra uvidíme v práci. Od tej doby, čo ju poznám, nikdy sa nestalo, že by mi nepomohla sa vrátiť do starých koľají."
"To som nevedel."
"Ty nevieš väčšinu toho, čo sa okolo teba deje." Povedal Tony. Gibbs nespustil z Tonyho oči, ten sa medzitým triumfálne niečomu v novinách zasmial a vzápätí do nich niečo načmáral. Tony bol zvláštnyí, od vážneho tématu ku vtipu dokázal prejsť neuveriteľnou rýchlosťou.
"Čo robíš?" zaujímal sa Gibbs a Tony na neho zamával papierom.
"Lúštim krížovku, pracujem na tom celý deň."
"Nehraješ nejakú zo svojich hier na mobile? To sa divím." Odpovedal Gibbs.
"Ale no tak, šéfe, sme v nemocnici." Povedal poučným tónom Tony. "Naviac sestra Simpsonová mi ho už zabavila."
To Gibbsa rozosmialo, a hneď sa chytil za stehy.
"Tak sestra Simpsonová, ano?" smial sa stále Gibbs.
"Hej, šéfe, veľmy sa tu nesmej, za chvíľu ta príde vykúpať."¨
"A ty si za chvíľu povieš o číslo."
"Myslím, že ani nie."
"Abby?"
"Abby? Veď to už sme riešili, Gibbs. Sme len kamaráti. Naviac, táto sestra je skôr tvoj typ, taká rázna."
Naraz sa otvorili dvere a v nich stála sestra, dala ruky v bok, aby ukázala, kto je tu pánom.
"Tak vy už ste sa nám prebral, no to je dosť? A čo vy tu robíte? To už sa nepamätáte, čo som vám povedala?"
"Nie," zaklamal Tony, samozrejme si pamätal, čo mu sestra Simpsonová povedala, keď mu brala z rúk mobil.
"Tak, ja vám to, fešák, zopakujem. Máte byť doma a odpočívať, vaša noha si také zachádzanie nezaslúži, čo by za ňu dali iní. Za druhé, stále vám zvoní mobil, takže ho asi skoro vyhodím z okna a za tretie nám tu agenta Gibbsa nerozosmievajte lebo ho dostanete k zašitiu."
"Tu prácu by som bral."zaškeril sa Tony na sestru.
"No, to verím. Keď už tu teda ste obidvaja, tak vám dám obom večeru, ty si, mladý, aj tak nevieš ohriať ani vodu, čo?" sestra bola naozaj veľký bavič.
"Ano, sestra, to by ste sa divila, vždycky keď se idem umyť, tak je voda zohriata, vôbec neviem, ako to robím." Preniesol Tony a Gibbs sa zasa začal smiať.
Tony ho pozoroval, za poslednú pol hodinu sa zasmial viackrát, než za tie 4 roky, čo spolu pracujú, to ho trochu desilo, naviac, skoro ten výbuch neprežil.
"Už to zasa robíte! Že vám zalepím pusu!" povedala sestra a kládla pred Tonyho a Gibbse taniere s jedlom.
"Už mlčím" usmieval se na ňu, keď odchádzala.
"Hm, tu je to ako v hotely, možno si tu zaplatím noc, čo myslíš, je tá posteľ voľná?" odložil príbor a ukázal s úsmevom pre neho tak typickým na posteľ vedľa šéfa.
"Modlím sa, aby nebyla." Odpovedál Gibbs.
"Tiež ťa mám rád, šéfe. No, nič, tak ja pôjdem, ešte si musím vybojovať ten mobil a tebe zariadiť kúpeľ."
"DiNozzo?"
"Ano?"
"Náhodou, ja som rád, že si v mojom týme a tiež som rád, že si moja záloha, ja ti verím."
Tony tam stál a dosť ho to prekvapilo, nemyslel si, že sa toho niekedy dočká, vždy to chcel počuť, ale nevedel, čo na to povedať alebo čo urobiť, chcel to niečím odľahčiť, nejakým vtipom, ale rozmyslel si to.
"Však, ja to viem, šéfe." pousmial sa a pomocou barlí sa pobral z izby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Lilly Lilly | Web | 3. února 2008 v 13:27 | Reagovat

to si pisala ty?? je to dobre...paci sa mi to...ja tiez trochu pisem akurat v cestine....keby si si chcela precitat tak an mojo blogu v rubrike moje tvorba :)

2 nikolka nikolka | 17. března 2009 v 13:54 | Reagovat

reknete mi cislo pauley perrette a to okamzite prosiiiiiiiiiiim

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama